Spomienka na nášho velikána

Keď som tento rok počul zaručať prvého jeleňa, dostal som silné vnuknutie, že musím napísať týchto pár viet:

Poľovnícky svet stratil významnú osobnosť a oddaného milovníka prírody, keď nás dňa 2. 1. 2023  zasiahla nepripravených smutná správa o odchode nášho kolegu Rajmunda, ktorý odišiel do zeleného neba vo veku 77 rokov. S hlbokým smútkom a úctou v tomto článku vzdávame hold nášmu drahému priateľovi a zosnulému poľovníkovi, ktorý svojim životom i činnosťou nezapustil iba korene v pôde trenčianskych hôr, ale aj v srdciach všetkých, ktorí mali tú česť ho poznať.

Rajmund Rapaič bol jedným z tých jedinečných jednotlivcov, ktorí svojim nadšením pre prírodu a poľovníctvo dokázali inšpirovať a zjednocovať komunitu ľudí so zelenou krvou, ale aj všetkých, ktorí vnímali krásu nespútanej prírody. Jeho oddanosť v ochrane zveri sa prejavovala nielen v prísne selektívnom love, ale aj v jeho aktívnom zapájaní sa do environmentálnych projektov a vzdelávacích aktivít.

Bol dlhoročným členom Slovenského poľovníckeho zväzu. Svoj prvý poľovný lístok pevne chopil do rúk v roku 1964, od sedemdesiatych rokov bol v rámci Slovenska aktívnym strelcom, streleckým rozhodcom a inštruktorom, dosiahol mnoho streleckých úspechov, ako majstra okresu a niekoľko pódiových umiestnení na Majstrovstvách Slovenska v Trape. Od roku 1978 organizoval viac ako tridsať kurzov kandidátov z poľovníctva. Viac ako dve desaťročia pôsobil v celoslovenskej hodnotiteľskej komisii. Bol prednášateľom a skúšobným komisárom pre skúšky kandidátov z poľovníctva aj poľovníckych hospodárov. Od osemdesiatych rokov bol aktívnym aj v poľovníckej kynológii, či už ako chovateľ farbiarov, alebo kynologický rozhodca. Bol poľovnícky hospodár v PR Inovec – Dubodiel, tajomník Regionálnej organizácie SPZ Trenčín, vedúci kancelárie Obvodnej poľovníckej komory Trenčín, ako aj člen predstavenstva. Zúčastňoval sa lesníckych dní, kde deťom, mládeži či dospelým v rámci poľovníckej pedagogiky vysvetľoval, že poľovníci sú neoddeliteľnou súčasťou nielen prírody, ale aj spoločnosti a spoločenského života obyvateľstva na vidieku i v mestách, že to nie je len o love zveri, ale predovšetkým o starostlivosti a ochrane poľovnej zveri a prírody ako celku, že bez poznania prírodného prostredia by sa nemali ľudia túlať prírodou, lebo poznanie ich obohacuje.

Jeho bohaté skúsenosti a múdrosť neustále osvetľovali cestu nováčikom v poľovníctve. Nikdy nebol príliš zaneprázdnený, aby nevenoval čas radám a návodom tým, ktorí túžili naučiť sa od jedného z najlepších. Jeho odbornosť a empatický prístup vytvárali prostredie, v ktorom sa každý cítil ako súčasť veľkej rodiny poľovníkov. Stal sa výraznou poľovníckou osobnosťou nielen Stredného Považia, ale i Slovenska. Za túto jeho činnosť bol vyznamenaný poľovníckymi medailami bronzová, strieborná a zlatá, odznakom Zlatý kamzík a medailou sv. Huberta, ktoré sa udeľujú za mimoriadne a významné zásluhy o rozvoj Slovenského poľovníctva.

Ale poľovačka nebola preňho iba lovením, bola to forma meditácie a zotavenia. Jeho povaha sa odrážala v úcte k prírode a vďačnosti za každý zážitok, ktorý mu les daroval. Jeho rozprávky o poľovníckych výpravách, ktoré sa stali legendami, nám pripomínajú, že nejde iba o lov zveri, ale o hlboký vzťah s prírodou.

V jeho poľovníckom živote mali svoje miesto aj etické zásady. Vždy zdôrazňoval dôležitosť udržateľného lovu a ochrany ohrozených druhov. Bol predstaviteľom toho, čo by mala byť poľovačka – spojenie s prírodou, rešpekt voči zvieratám a zodpovednosť voči budúcim generáciám. V jeho živote bola prioritou obyčajná ľudskosť. Tí, ktorí ho poznali sa vždy tešili, kedy sa objaví, lebo život v jeho prítomnosti bol prežiarený slnkom, lebo on sám takým slnkom pre nás bol.

Dnes nám zostáva iba uctiť si jeho pamiatku a pokloniť sa jeho dedičstvu, ktoré tu zanechal. Jeho stopa zostane naďalej v našich srdciach, v rozprávkach pri ohni a v nádeji, že jeho príklad nám bude inšpiráciou v zachovaní nášho prírodného bohatstva pre budúce generácie.

Nech žije jeho spomienka vo vetre, ktorý šepká v korunách stromov, a v tichu lesa, ktorý nám pripomína krásu a krehkosť života. Odišiel nám jeden z najlepších, no jeho spomienka zostáva s nami, v každom slnečnom lúči, v každom šeleste lístia, v každom výhľade na horizont.

Zbohom, drahý Rajmund. Tvoja vášeň, múdrosť a oddanosť budú žiť ďalej v každom kúsku slovenskej prírody, ktorú si tak veľmi miloval. Poľovníctvo stratilo velikána, no tvoj príbeh zostane našou inšpiráciou.

Obvodná poľovnícka komora Trenčín

p. Matúš Bulejko